KOPULA – povídka do soutěže

Dych sa mu zrýchľoval. Bežal ako o život. Vlastne bežal o holý život. Vysoké topánky pravidelne dupali po asfaltovej ceste. Každú chvíľu sa obzeral, čo ho spomaľovalo. Ruksak čo mal prehodený cez jedno plece odhodil. Nemal tam nič čo by sa oplatilo niesť a teraz každý gram čo niesol na viac ho spomaľoval. Bežal niekoľko dní. Desať dní? Možno dva týždne. Už dva týždne sa nevyspal okrem tých pár hodín, za ktoré bol na seba naštvaný lebo strácal drahocenný čas. Jeho prenasledovatelia si prestávky nerobili. Nemohli byť viac než pár kilometrov od neho. Možno keby sa na chvíľu otočil, uvidel by ich. Nie! Musí ísť ďalej. Musí bežať. Bežať lebo… prečo vlastne beží? Rodinu mu zabili choroby či požrali ľudožrúti. Priatelia zmizli ešte na začiatku. Všetko stratil, tak prečo sa nasilu držať v nočnej more? Prečo bežať, keď nemôže veriť v lepší zajtrajšok, ktorý ak vôbec nastane tak po jeho smrti.

Za sebou započul tichý cupot bosých nôh. Boli tu. Ani sa neotočil. Vedel že sú len kúsok za ním. Tridsať polonahých ľudí čo sa mesiace živili mŕtvolami členov tlupy. Ľudí! Keď sa nad tým zamyslel zistil že ľudia sú vyhynutý druh. Žiadna vlastnosť čo tie monštrá robilo ľuďmi neprežila apokalypsu. Netvorili, necítili emócie, nemysleli a skoro nehovorili. Proste tvorovia čo žerú zdochliny a ľuď… vlastne spoločníkov. Sklonil hlavu k zemi. Stáli za ním. Vrčali a obklopovali ho. pripravovali sa na útok, keď muža oslepilo svetlo. Už som mŕtvy? Toto je to úžasné svetlo na konci tunela? Zdvihne hlavu a zistí že pred ním stoji muž. Teda myslí si že je to muž, lebo tvár mu zakrýva plynová maska, ó aký to luxus. Vypadá to že filtre furt fungujú… cez plynovú masku mal muž nasadenú kevlarovú helmu. Ramená mu ťažila veľká nepriestrelná vesta. Mal pocit že mu to ostré svetlo vypáli oči a tak si na tvár priložil dlaň. Začul trhavé cvakanie. Nevedel to k ničomu prirovnať. Možno tlmenému zvuku zbíjačky búšiacej do zeme. Svetlo zrazu zmizlo. Odtrhol ruku od očí a poobzeral sa. Vojak sa pomaly kráčal k nemu. Pútnik ustúpil a zakopol o predmet na ceste. Pozrel na zem a za jeho chrbtom ležalo tridsať tiel divochov. Jeden z nich chrčal a snažil sa postaviť na kostnaté nohy, no vojak ho ťažkou botou priklincoval k zemi a vrazil mu hrubú hlaveň to úst, pri čom mu vybil väčšinu zubov. Vojak stlačil spúšť a znova sa ozvalo cvaknutie. Až teraz muž pochopil že je to tlmič, čo vydáva ten zvuk. Divochovi sa rozprskol zátylok a konečne zmĺkol.

Vojak zasunul nový zásobník do zbrane a použitý odhodil medzi mŕtvoly a odchádzal do neďalekého lesíka. Chodec nevedel čo má povedať. Nevedel čo robiť. Vojak na neho pozrel a kývol hlavou na znak, nech ho nasleduje. Vošli do lesa a chodec len tupo hľadel do zeme. Nevedel si vysvetliť takúto náhody. V hlave sa mu vírili myšlienky. Aká je pravdepodobnosť že v tejto pustej planine sa stretne človek prchajúci pred bandou ľudožrútov a vojak na tom istom mieste? Ako to mohla byť náhoda. Zdalo že, akoby to niekto predpovedal. Nie, hlúposť.

Z myšlienkového pochodu ho dostalo zakopnutie o koreň vyschnutého stromu. Zrazu zistil že vojaka niet. Poobzeral sa, no nikde nebol. Začal byť nepokojný. Neozbrojený uprostred dákeho lesa. Nebol si úplne istý, či sa mu vojak len nezdal. Čo ak ho tá banda stále prenasleduje a on stojí v lese a čaká na niekoho, koho si vymyslela jeho unavená myseľ? Obzrel sa za seba a vykročil vpred, keď pocítil tupú bolesť v hlave. Padol na zem a zatmelo sa mu pred očami. Chytila ho panika. S krikom sa snažil trafiť päsťou neviditeľného útočníka, no vždy sa uhol. Vtedy dostal ďalší úder a ten ho poslal do ríše snov,

Page 1 of 4 | Next page

PŘEČTĚTE SI TAKÉ:

Spomienky na budúcnosť – povídka do soutěže POSLEDNÁ PEVNOSŤ – povídka do soutěže Jedno ničím nezajímavé údolí – povídka do soutěže Si vis pacem, para bellum – povídka do soutěže Den jako každý jiný – povídka do soutěže Poslední úkol lidstva – povídka do soutěže Zářivá budoucnost trochu jinak – povídka do soutěže Na výběr? – povídka do soutěže Nejlepší možná doba – povídka do soutěže Celkom obyčajný deň – povídka do soutěže Stalker – lovec pokladů – povídka do soutěže Monolog – povídka do soutěže