POSLEDNÁ PEVNOSŤ – povídka do soutěže

„Tak čo, deje sa niečo?“ spýtal sa Kornel popíjajúc horký čaj. „Nič, ale už sú blízko. Cítim to.“ Ozve sa pozorovateľ. „Hej Rasťo, daj sem ten ďalekohľad. Bez okuliarov ledva vidíš na svoje boty a nie to niekam za zem nikoho.“ Zamrmle starý vojak sediaci v kúte bunkra pobafkávajúc z drevenej fajky drvené bylinky. Je to  veliteľ oddielu a všetci ho oslovujú Guvernér, no nik nevie prečo.  Rasťo odlepí ďalekohľad od očí a nasadí si vojenskú spranú čiapku a vyhrnie golier poľnej blúzy. „Idem po kašu, dá si ešte niekto?“ zdvihnú sa tri ruky. Pri vchode si vezme pušku a prehodí si ju cez rameno a odíde. Je to klasická puška vyrobená miestnymi remeselníkmi. Väčšina mechanizmu je lisovaná z plechu okrem hlavne a pažby- tá býva z kovovej tyče s priviazaným kusom dreva ako opierkou. Rasťo mal to šťastie že jeho puška mala optiku. Tá vznikla tiež v miestnych dielňach.

Vonku bola zima. K zemi pomaly klesali tisíce vločiek a kolísali sa v slabom vetre. Rasťo zapol dlhý kabát z hrubej látky a zrýchlil krok. Ponoril sa do myšlienok. Letmo si všímal ľudí okolo seba. Všetci v rovnakých šedých uniformách natlačený na bočné steny zákopu. Niektorí mali oceľové prilby ale väčšina sa uspokojila s vojenskou čiapkou či kuklou. Zákop sa mu zdal nekonečne dlhý. Roztopený sneh sťažoval chôdzu a to ho spomaľovalo. Tupo hľadel na zem a nevšimol si pohodený batoh a zakopol. Zvalil sa do hustého bahna a keď celý zachmúrený vstával, ozvala sa explózia. V tej chvíli sa pritisol na dno zákopu a rukou nahmatal hlaveň zbrane. Niekto z diaľky zavolal: „Vargani!“ Rasťo vyskočil na nohy a pritlačil si k hlave čiapku. Na špinu vpíjajúcu sa do kabáta zabudol a vložil náboj do komory. Ozvalo sa ešte niekoľko výbuchov, tie zazneli niekde v diaľke.

Pritisol pažbu o rameno a čierny kríž v optike hľadal prvý cieľ. Niekoľko napätých sekúnd sa nič nedialo a snažil sa nedýchať, len aby započul aj ten najmenší šuchot nepriateľa. Po pár sekundách to začalo. Z hmly sa vyrojili davy vychrtlíkov. Polonahí bojovníci vzhľadom pripomínali dávnych Galov. V rukách zvierali všemožné zbrane. Od dlhých nožov a sekier po kyje. Všetci pomaľovaní a niektorí s pozváranými kusmi železa čo pripomínali hrdzavé stredoveké brnenie. Zopár mužov, asi velitelia, mali na hlavách nasadené aj plynové masky ozdobené pripevnenými býčími rohmi a nasadené brnenia siahajúce po kolená. Všetci sa hnali vpred s revom ako prílivová vlna.

Rasťo zacielil na jedného z opancierovaných útočníkov a stlačil kohútil. Puška sa mu zaryla do ramena a stihol vidieť, ako nepriateľ padá k zemi. Zo zákopov sa ozvala salva a prvý zástup vychrtlíkov popadal do bahna. Ostatní s ešte väčším rykom vytrielili vpred. Ozvali sa ťažké guľomety chladené vodou a útok začal strácať na sile.

Rasťo vsunul ďalší náboj a vystrelil. Na zem sa zvalil ďalší nepriateľ. Teraz už boli len na niekoľko desiatok metrov od jeho pozície. V boji muža proti mužovi nemal príliš veľkú šancu uspieť a tak vytiahol pištoľ spoza opasku a zastrelil všetko čo sa k nemu priblížilo. Dvoch šprintujúcich divochov s dlhými vlasmi trafil rovno ho hlavy, tretieho do brucha. Mieril na ďalšieho, keď mu zbraň z ruky vyrazil nemotorný obor. V oboch rukách zvieral obrovský kyj a Rasťo sa ledva vyhol jeho švihu. Zadychčane funel cez plynový masku a v jej sklíčkach bolo vidieť dvojicu rozzúrených očí strácajúcich sa pod hustým obočím.

Rasťo siahol po puške opretej o stenu zákopu a namieril ju na obra. Stlačil spúšť, no ozvalo sa iba cvaknutie. Nebola nabitá a tak sa vymrštil vpred, uhol sa ďalšej rane a zaryl bajonet pripevnený k hlavni hlboko do obrieho brucha. Cez zanesené filtre masky sa predral bolestný krik. Kyj mu vypadol z rúk a tak sa snažil širokými dlaňami dosiahnuť na Rasťa. Ten zatiaľ zasunul nový náboj do pušky a vystrelil. Guľka preletela cez telo a zaryla sa do zeme. Oháňajúce ruky divocha ochabli a klesol na zem. Rasťo stihol akurát vytiahnuť bajonet, keď sa do zákopu navalili ďalší divosi. Tí v rukách držali kuše obrovských rozmerov. Jeden z nich namieril kušu na Rasťa, keď sa zosunul k zemi a jeho spoločníci s ním. Rasťo sa otočil a za ním stál Kornel s revolverom v ruke. Cez ten všadeprítomný hluk boja, výstrelov a kriku nepočul žiadne výstrely. „Poď, rýchlo!“ zakričal Kornel a odbehol smerom k bunkru. Rasťo ho nasledoval.

Cestu im zatarasilo niekoľko ťažkoodencov. Na blízku nebolo veľa spolubojovníkov,  o väčšinu sa postarali práve títo zabijaci.

Page 1 of 6 | Next page

PŘEČTĚTE SI TAKÉ:

Celkom obyčajný deň – povídka do soutěže Spomienky na budúcnosť – povídka do soutěže KOPULA – povídka do soutěže Na výběr? – povídka do soutěže Jedno ničím nezajímavé údolí – povídka do soutěže Si vis pacem, para bellum – povídka do soutěže Den jako každý jiný – povídka do soutěže O novém světě – povídka do soutěže Monolog – povídka do soutěže Stalker – lovec pokladů – povídka do soutěže Nádr – povídka do soutěže Poslední úkol lidstva – povídka do soutěže