Si vis pacem, para bellum – povídka do soutěže
V texte sa bude vyskytovať hrubý vulgárny jazyk, sexuálne narážky, cynizmus a pokrútené vnímanie medziľudských vzťahov a hodnôt…. Kto je citlivej povahy, nech nečíta ….
Je to moja literárna prvotina, takže istý ťažkopádny štýl snáď prepáčite.
Si vis pacem, para bellum
….(Zvuk budíka)….
„….Do piče… už zase… Boha….“
To boli jeho úplne prvé myšlienky v to ráno…. Lenivo zdrapil telefón, na pol oka zaregistroval na displeji dátum 16. 5. 2012 a čas 8.00…. Vypol na telefóne ten neprijemný zvuk a v rovnakej chvíli si uvedomil, že nie je v posteli sám….
„Kto to kurva je????“… presla hlavou bleskurýchle myšlienka… Okamžite ale zafungovala pamäť a hneď si uvedomil koľká bije…
„Včera Unique… študentská diskotéka, blondína s priemernym face-om, ale s peknými očami a hlavne veľkými kozami… Miška, či jak sa volá… reči, jak sa rozišla s priateľom, že ona nie je „taká“, nejaké tie pohľady, trochu chémie a iskrenia, pár drinkov pre ňu, odvoz k sebe – že však len na chvíľku, fľaška Finky a celkom dobrý sex“… Pohľad naľavo smerom na spiace nahé dievca dokazoval, že pamäť slúži stále spoľahlivo.
Pomaly sa presunul do kúpeľne, opláchol si tvár, a dlho pozeral do zrkadla…
v zrkadle videl tvár s hlbokými zelenomodrými očami, posiatu jazvami a jazvičkami (bujará mladosť, bitky, kiahne), ku ktorej už tradične patril krátky zostrih a hladko oholená tvár. Videl vo svojich očiach určité uspokojenie… A rovnako to aj cítil… Vždy sa tak cíti, keď večer dopadne podla jeho predstáv. Teda vyraziť von, pokukať podniky, niekomu rozbiť hlavu (v Bratislave sa vždy na diskotéke nejaký prehnane sebavedomý jebko nájde), zbaliť nejakú babu – najlepšie VŠ študentku (všetky si o sebe myslia, aké sú chytré, ale pritom sú vytreté jak kýbeľ gitu), odviezť ju k sebe domov a dobre si to užiť… Proste ideálny večer…
Kto je vlastne on? Volá sa Rado, má 26 rokov. Pracuje ako vedúci v bezpečnostnej firme. Navonok úplne normálny priemerný chalan. Od väčšiny ludi sa ale líši tvrdou povahou a absenciou akýchkoľvek morálnych zábran. Rado dobre o tejto svojej odlišnosti vie, ale zatiaľ ju maskuje cynickými hláškami, vulgárnym vyjadrovaním a veľmi zvláštnym zmyslom pre humor…
Vyšiel z kúpeľne, pomaly sa začal obliekať, veľa starostí si s oblečením nerobil, klasický casual style neurazí – rifle, čierna košeľa s krátkym rukávom.
Pozrel na dievča v posteli. „No čas vstávať, ty kunda“ – preblesklo mu hlavou. Pousmial sa pri pomyslení ako by asi reagovala, keby na ňu toto zahučí poriadnym barytónom. Predstava úsmevná, ale toto sa bude riešiť normálne.
„Vstávaj, zlatko, musím ísť do práce“
„Koľko je hodín???“ – otvorila pomaly oči a tiež si zrejme v pamäti rekapitulovala udalosti posledných hodín.
„8.20…. Daj sa dokopy, obleč sa, a povedz kde chceš hodiť.“
Začala sa zdvíhať z postele, Rado sa zas a znova pokochal nádherným hrudníkom dievčaťa. Pomaly pohľadom hľadala svoju spodnú bielizeň, a keď ju našla, tak ju zdvihla z koberca a odišla do kúpeľne. Počkal až zalezie a ako bola mimo dohľad, tak rýchlo otvoril na nočnom stolíku zamknutý šuplík, vybral odtiaľ pištoľ, náhradný zásobník a zastrčil si ich do puzdier na opasku skrytých pod košeľou. U pištole sa jednalo o model CZ 83, bez ktorej sa Rado nepohol ani na krok, ale napriek tomu o nej málokto vedel. Mal povolenie na nosenie zbrane a aktívne ho využíval. Lepšie mať a nepotrebovať ako naopak. Niekto by povedal, že načo mu je taký starý črep, ale on nedal na ňu dopustiť. Vždy bola stopercentne spoľahlivá, primerane presná a poradila si aj s nekvalitným strelivom. A vzhľadom k rozmerom aj veľmi dobré skryto nositeľná. A o to hlavne išlo.
Medzitým vyšla Miška z kúpeľne, podišla k Radovi a venovala mu letmý bozk. Boha, už to zase pomaly začína, čo som komu kurva urobil, pomyslel si. A nemýlil sa, lebo už dobre vedel, čo sa povie…
Page 1 of 7 | Next page