Ekonomické postapo

Táto reakcia mala byť pôvodne komentár k článku pána Děda – Krize postosvícenské kultury, ale príliš narástla, tak ju publikujem ako samostatný článok. P. Děd veľmi správne poukázal na základný problém, z ktorého môže vzniknúť SHTF situácia a to je práve rozdelenie spoločnosti na produktívnu a neproduktívnu časť. V diskusii zaznela otázka, kto je teda vlastne produktívny, a kto nie, pričom p. Děd zaradil medzi neproduktívne zamestnania ako príklad obchodníkov, úradníkov a finančných špekulantov.

 

Definícia produktivity a neproduktivity sa odvíja od dobrovoľnosti kupovania si služieb. Obchodník je človek, ktorý distribuuje vyrobený tovar spotrebiteľovi a keď si tovar spotrebiteľ kúpi, obchodník je produktívny člen spoločnosti. Nedá sa tvrdiť, že napríklad firma prevádzkujúca benzínové pumpy je neproduktívna, pretože je obchodník. Naopak, distribuuje Vám tovar z iného konca sveta a vy ho dobrovoľne kupujete. Ak nie, obchodník skrachuje a musí ísť robiť niečo iné. Bežný trh sa sám očistí od neproduktívnych ľudí. Problém nastáva pri činnostiach, ktoré ste nútení nakupovať. Je učiteľ produktívny? To nikdy nezistíte, pretože ste pod hrozbou väzenia nútení jeho služby nakupovať, a to cez dane. Skúste nedať Vaše dieťa do školy, alebo nezaplatiť dane a uvidíte. Stále je ale väčšia šanca, že by ste nakupovali dobrovoľne služby učiteľa, ako služby politika, alebo úradníka. A prispievali by ste dobrovoľne na sociálne dávky?

 

Ako napísal p. Děd, práve skupina neproduktívnych ľudí stále rastie, a platiť ju môžu iba produktívni ľudia a to znova cez dane. Nie, štátny zamestnanec dane neplatí, pretože je z daní platený. Aká je teda ekonomická a sociálna situácia vo svete, a prečo z nej s najväčšou pravdepodobnosťou vznikne SHTF?

 

Produktívni ľudia a ich demotivácia

 

Neproduktívnych ľudí pribúda, čiže je treba vyberať viac peňazí od produktívnych, aby ich zaplatili. Stav môžete jednoducho empiricky pozorovať už 20 rokov. Pribúda úradov, dane sa zvyšujú. Ak ste podnikateľ, každé zvýšenie daní uberá z Vašej motivácie podnikať a riskovať svoje peniaze. Načo, keď Vám aj tak väčšinu zoberú. Ak podnikateľ zavrie biznis, jeho zamestnanci sa automaticky ocitnú na strane neproduktívnych ľudí. Ak si aj prácu nájdu, zoberú ju niekomu inému, komu by ju ich nový zamestnávateľ dal. Zvýšil sa počet neproduktívnych ľudí, treba viac peňazí, ktoré štát získa znova iba zvýšením daní, alebo pôžičkou. Zvýšenie daní znova demotivuje ďalšieho podnikateľa a sme v začarovanom kruhu. Na strane produktívnych ľudí je stále menšia

motivácia podnikať a tvoriť hodnoty. Pre úplnosť dodávam, že pod pojmom podnikateľ a produktívny človek sa nerozumejú korporácie a lobisti, ale o tom viac v ďalšom odstavci.

 

Neproduktívni ľudia a ich motivácia

 

Neproduktívnych ľudí je viac typov, pričom každý typ je stále viac motivovaný byť neproduktívny. Načrtnem štyri základné, ale najväčšie skupiny.

1)        Nezamestnaní – nemajú motiváciu pracovať, pretože minimálna mzda za ktorú by ich niekto zamestnal je o málo vyššia ako všetky dávky, ktoré dostávajú. Ak by mali za prácou cestovať, je ich príjem dokonca nižší, ako podpora. Krásne príklady nájdete v regiónoch na východe Slovenska, v niektorých je nezamestnanosť vyššia ako 30%, z čoho vyplývajú aj veľmi nízke mzdy. O ďalších podporách pre nezamestnaných, ako napríklad príspevok na cestovanie za prácou sa ani nemá význam baviť, pretože sú to znovu peniaze zobrané produktívnemu sektoru.

2)        Úradník, politik – má teplé miesto, kde sa väčšinou nepretrhne, a jediné čo má robiť, je opodstatniť svoju existenciu. Keď sa smejete nad reguláciami žiaroviek a banánov z Bruselu, tak vedzte, že je to presne tento prípad. Táto činnosť nikomu nepomáha, hodnoty nie sú tvorené, úradník iba zvyšuje demotiváciu produktívneho sektoru. Podnikateľ musí regulácie sledovať, čo ho stojí čas (peniaze), platiť kolky, ktoré sú znova ďalšie zdanenie.

Page 1 of 2 | Next page