Právo a spravodlivosť v postapokalyptickej spoločnosti

Už z tejto skrátenej definície „života po“ vieme definovať, ako smerom sa bude uberať nielen tvorba, ale hlavne výkon práva a spravodlivosti v postapokaliptickej spoločnosti. Snaha o prežitie jedinca totiž prinesie absolútnu absenciu vecí verejného záujmu a dodržiavanie pravidiel alebo určitej formy práva bude skorej intuitívnou záležitosťou, ako uceleným systémom. Vychádzajme hlavne z pocitu ľudí, pre ktorých stratil akýkoľvek systém zmysel a vytvorenie koncepcie verejného života v malých skupinách je preto nemožné hlavne z individualistických vlastností tých, čo prežili. Spoločenskosť človeka ako socializovaného tvora bude preto postupne upadať aj napriek počiatočným snahám udržať vzťahy medzi jednotlivcami v skupine na určitej znesiteľnej úrovni. Globálna strata hodnôt totiž zapríčiní, že návrat k normálu bude determinovaný nechuťou opakovať tie isté chyby, kvôli ktorým vznikne apokalypsa – teda vytvorenie určitého systému hodnôt a jeho následná deformácia.

Ako by mali teda ľudia reagovať na vzniknutú situáciu? Univerzálny liek určite neexistuje, no vieme približne definovať priority, ktoré by mala postapokalyptická spoločnosť rešpektovať. Je to hlavne zachovanie ľudskosti, ochrana života, zdravia a zabezpečenie reprodukcie spoločnosti po bytostnej, ale aj morálnej stránke. Nezabudnime na to, že hlavne strata morálnych hodnôt a deformácia moci nás môže priviesť do situácie, keď naše prežitie bude závisieť iba na nás alebo zopár jedincoch, ktorí budú s nami zdieľať náš osud. Človek by sa mal preto rozhodnúť, či bude egoisticky hľadieť na svoje záujmy, alebo na troskách starého sveta vystavia nový, lepší svet, zbavený fatálnych chýb, ktoré ľudstvo priviedli na pokraj záhuby. V prvom rade, pri obmove spoločnosti, by mala platiť zásada vytvorenia nových hodnôt hlavne nemajetnej povahy. Diskusia a konsenzus, ktorý dnes v spoločnosti chýba, by mali dopomôcť v hľadaní tých najspravodlivejších zásad na tvorbu nových pravidiel a noriem.

Absencia vhodných vzorov pre nové generácie, medzinárodné konflikty pre malicherné požiadavky, neúcta a človeka k človeku, strata vlastnej identity – aj taký je náš svet. Zbytočné problémy, pri ktorých riešime skôr následok, ako príčinu, našu spoločnosť demoralizujú a demotivujú k prospešnej činnosti. Preto sa teda zamyslime, či fatálna zmena spoločenských podmienok uškodí alebo skôr pomôže ľudstvu poučiť sa z vlastných chýb.

Pro PostApo.cz sepsal Matej Šalmík

Page 2 of 2 | Previous page

  1. grgl:

    Tak za prvé : apokalypsa znamená doslova : zjevení a to zjevení konce světa, respektive lidí. Tak jaká postapokalypsa?!!! Tyhlety novotvary pramenící z nevzdělanosti jsou příšerné. Proč prostě né napřiklad katastrofa ? Za drhé : jakékoli zhroucení systému, povede automaticky jen a jen k degeneraci a je zcela samozřejmé, že vše se bude opakovat ! Dojde jen ke zdržení vývoje a drobným dočasným odchylkám , které mohou být na krátký čas i pozitivní , ale to je asi tak všechno ! Takže žádná apokalipsa , to je hovadina, ale chceteli třeba globální katastrofa . A to je prostě průser !!! Neexistuje jiná cesta , než dopředu !!! Vše ostatní jsou zhovadilosti ! Pravděpodobně nás na nějakou dobu čeká technologický fašizmus ! To je bohužel nejbližší reálná vyhlídka ! A když to přežijem , tak se můžeme modlit aby to pokračovalo alespoň jako ve Startreku. Ovšem to je utopie . Nikoli technologická , ale společenská !!! O historii víme s prominutím hovno ! Jen jedna věc je jistá . Po celou dobu kam můžeme dohlédnout, se lidstvo nezměnilo ani o milimetr !!! A před námi se vystřídalo iks civilizací o kterých nevíme zhola nic , jen to že zanikly !!! Tak co je toto vše za bláboly ?! Ať tak nebo tak držím palce Vám i sobě !

  2. screaming eagle:

    To je ale blbost… nedovedu si predstavit, ze by apokalypsa pomoha lidstvu poucit se ze svych chyb. Doporucuji Tmu od Neffa, tam je dost realisticky popsana „spravedlnost“ po apokalypse (na okraj, Neff prvni cast Tmy napsal podle zkusenosti z valecneho Sarajeva, takze si to necucal z prstu).

  3. Matej Šalmík:

    2grgl – chápem vaše rozhorčenie, a práve o tomto rozhorčení je moja štúdia. Hovorím o precedensoch a možnostiach, ako vyriešiť to, aby sa podobné chyby neopakovali. Liekom na apokalypsu nie je vytvorenie tej istej spoločnosti a obdnovenie fungujúceho stavu, ale vytvorenie nových pravidiel založených na racionálnych základoch, odrazených od skutočnosti dopadu globálnej katastrofy na naše pokolenie.

    2screaming eagle – naštastie, nemusíme zatiaľ riešiť, či apokalypsa pomôže alebo nepomôže ľudstvu spamätať sa. Ja nehovorím o tom, že to pomôže, ale že by to pomôcť mohlo, ak by ľudia pochopili, ako ničivo môžu na tento svet pôsobiť.

  4. Keso:

    Prilis alibisticke… niet co ine dodat.

  5. Matej Šalmík:

    2Keso, preco alibisticke? Myslite, ze hadzem zodpovednost na druhych?

  6. Tugar:

    souhlasim. Onehd8 jsem se yapojil do debatz mei kamar8dem 3erm95em a n2jakou formou pseudohippieka. Drah7 hippie věřil že společnos nepotřebuje staré pořádky a jako je policie a armáda že všichni jsou v ásadě hodní a nikdo nechce nikomu krást. v postatě jsem se mu snažili vysvětlit, že pokud vytvoří podobnou komunitu řekněme právě v postapo světě, tak bude stačit pár takových jako sme byli my dva co se neštítí zbrají a jeho rovnost a bratrství je ta tam. A co se týče té apokalypsy, to je jenom semantika. Z falloutu a dalších se prostě zatilo že je to Apokalypsa, vzniknul kolem toho celý „postapokalyptický“ žánr tak nemá cenu se ohledně toho čílit.