Si vis pacem, para bellum – povídka do soutěže

„Vieš, ten včerajšok, medzi nami niečo sa stalo, dúfam, že nebola len taká bezvýznamná epizóda. Si moc milý chalan, a verím, že tento deň je začiatkom niečoho nového.“

„Prečo si pre Krista pána, každá ženská, čo ju vyjebem myslí, že silou mocou chcem vzťah zrovna s ňou??? Holt, nie si prvá a nebudeš mu ani posledná“ – v každom prípade zachoval kamennú tvár a nedal najavo svoje skutočné myšlienky.

„Miška, si úžasná holka, bolo mi s Tebou vynikajúco. Teraz sa ponáhľam do práce, ale môžeme sa o tomto porozprávať…. dnes večer?“ – vyznelo to nad očakávanie úprimne a presvedčivo. Videl, že mu to zožrala aj s navijakom.

“ Nemáš tu kávu?“                                                                                                                        “Nie.“ – do piče, kávičkovať a kecať o kokotinách to áno, ale už konečne zdvihnúť tú riť na odchod to nie. Čo si o sebe myslí???? Že je primadona a mám na ňu celý deň???? V takom prípade myslí zle.

„Musíš ísť do práce???“ – opýtala sa.

No konečne…prvá správna veta z jej strany dnes. „Jo, jo… musím ísť, ale hodím Ťa, kde chceš.“

Za chvíľku už sedeli v jeho A8-čke a smerovali do Petržalky. Rado mal tú A8-čku ako srdcovú záležitosť. Predsa len, osemvalcový motor a luxusná výbava je návyková záležitosť. A vzhľadom k roku výroby 2000 nebola ani moc drahá a po určitom základnom servise je nadmieru spoľahlivá. Také drobnosti, že auto dodnes vyvoláva rešpekt u ostatných vodičov, ktorí radšej „vyklidia“ jazdný pruh, do istej miery imunita pred policajtmi, ktorí vidia veľký voz s  „náhodne vybratou“ značkou  „111XX“ alebo to, že na istý typ žien pôsobilo ako afrodiziakum ani netreba hovoriť.

Po privezení dievčaťa domov Rado zamieril do práce. Pracoval ako vedúci bezpečnostnej služby v istom veľkom priemyselnom podniku v Bratislave. Keď pred istým časom prišiel na túto pozíciu, zistil, že tam je v podstate fungujúci systém práce, a tak ho teda nemenil a svoju činnosť obmedzil na dychové skúšky na alkohol a občasné riešenie menších problémov súvisiach s výkonom strážnej služby. A samozrejme na to, aby v dobe krízy poistil svoje miesto a dobre vychádzal som svojími nadriadenými, ktorých sa mu podarilo celkom úspešne presvedčiť o svojich schopnostiach a vlastnej nenahraditeľnosti.

Jeho pracovný deň vyzeral tak, po príchode do práce skontroloval strážne stanoviská, plnenie povinností a ustrojenosť strážnikov, potom sa presunul do kancelárie, skontroloval maily, prezrel si hlásenia z predchádzajúceho dňa, kamerové záznamy a napísal zvodky udalostí pre svojich nadriadených. A to bolo de facto všetko. Zvyšok jeho činnosti pozostával so sledovania Facebooku, Pokecu, internetových denníkov, rôznych fór o zbraniach, streleckom športe, autách, bojových umeniach a survivalizme. Toto pracovné miesto si práve vďaka tomu, že mal dostatok času na všetko vysoko cenil a plat necelých 1000 EUR za spomínané „vysoké“ pracovné nasadenie celkom potešil. Tak by to mohlo byť aj navždy – premýšľal…

Ale nebude. Zlom prišiel v stredu 15. mája 2012 o 10. hodine 48. minúte a 21. sekunde.

O tomto čase sedel v kancelárii, pred chvíľkou odoslal mail, a práve čítal v novinách článok o probléme nejakého ministra vlády s jeho VŠ titulom. A vtedy to prišlo. Vypol sa notebook, ventilátor v kancelárii sa pomaly prestal otáčať….                                                                                „Čo sa do piče matere deje?“ – povedal si sám pre seba. Že by vypadol prúd? Túto alternatívu ale okamžite jeho mozog vylúčil, lebo notebook by predsa išiel na batériu. Žeby to konečne prišlo? Rado už dávno čítal rôzne fóra, blogy, články, kde sa hovorilo o možnosti, že by EMP výbojom mohla byť vyradená veškerá elektronika. Na jednej strane mu svet vyhovolal, taký aký bol, ale na strane druhej videl v takomto vývoji šancu na niečo nové…. Alebo sa snáď začala vojna a Rusi, Číňania, Američania a Angličania si začali vymieňať atómovky??? Alebo snáď nejakí ufóni ako v Neffovej Tme???

Z týchto úvah ho vytrhol ohlušujúci rachot niekde v diaľke a súčasne s tým do kancelárie vletel jeden so strážnikov so slovami: „Pán vedúci, poďte sem, toto musíte vidieť!!!“

„Kto Vám dovolil vojsť, som snáď povedal vstúpte?…. prečo ste neklopali??? – proste dekórum musí byť zachované za akýchkoľvek podmienok.

Page 2 of 7 | Previous page | Next page

PŘEČTĚTE SI TAKÉ:

Monolog – povídka do soutěže KOPULA – povídka do soutěže Celkom obyčajný deň – povídka do soutěže Den jako každý jiný – povídka do soutěže POSLEDNÁ PEVNOSŤ – povídka do soutěže Spomienky na budúcnosť – povídka do soutěže Stalker – lovec pokladů – povídka do soutěže Nejlepší možná doba – povídka do soutěže Krev Dravce! – úsměvná povídka do soutěže Poslední úkol lidstva – povídka do soutěže Nádr – povídka do soutěže Na výběr? – povídka do soutěže