Ochrana před radioaktivním zářením a přežití v zamořené oblasti

Nesmíme zapomínat na důležité součásti oděvu, jako jsou ochranné (nejlépe motoristické) brýle, maska na nos a ústa a oděv z nejlépe omyvatelného materiálu (guma, voskované tkaniny). Nezapomeňte na okrývku hlavy a rukavice.

Pokud budete dodržovat zásady uvedené výše a vybavíte se dopředu důležitými pomůckami, vaše šance na přežití je vysoká. Pamatujte, že lepší je vybavení mít a nepoužít, než nemít a potřebovat.

Pro PostApo.cz sepsala Blanka B.

 

Tento článek byl zařazen do soutěže PostApo.cz

Zaujal vás tento text? Pomozte autorovi vyhrát v naší soutěži, zmačkněte LIKE a napište do komentáře svůj kladný názor, nebo klidně pouze znaménko „+“!

 

Chcete se zúčastnit také? ZDE JSOU PRAVIDLA A PODMÍNKY!

Page 2 of 2 | Previous page

  1. Mňa Nedostanete:

    Dievča, klobúk dole. Toto bol jeden z mojích trumfov ku koncu súťaže. Keby tak aj moju priateľku zaujímal survival a podobné veci. Väčšinou, keď ma niečo zaujme a vravím jej o tom, tak kuká a nechápe, čo je na tom bohovské.

  2. Dave Wins:

    Bolo by dobré urobiť ešte jeden takýto článok, ale aby bol napísaný pre tých, čo už sú pripravený (tý čo majú doma OPCH, nejakú masku a intenzimeter). Tiež som niečo čítal, že na ochranu pred radiáciou slabo pomôže vodka, neviem, či je to pravda, ale rád by som taký článok uvítal :)

  3. Petr:

    Nešťastná rádioaktivita. Prežiť jadrový úder je jedna vec a vedome vstupovať na územie zamorené rádioaktívnymi látkami je vec druhá. Úplne iný problém riešia ľudia v Belorusku, žijúci na území zasiahnutom rádioaktívnym mrakom po havárii černobylskeho 4. bloku.
    Autor sa zjavne inspiroval príručkou civilnej obrany z 50–tych rokov minulého storočia. Mnohé z vtedajších poučiek a odporučaní dnes vzbudzujú len blahosklonný úsmev. Masívnemu toku neutrónv v blízkosti epicentra neunikneš, odrazené protóny už urobia svoje.
    Iné je preživať, bývať, v zamorenej oblasti a živiť sa potravinami, ktoré si vypestuješ alebo vychováš doma. V Belorusku to už vedia a v Japonsku sa rýchlo učia. Už vedia na zamorených plochách po havárii vo Fukušime vypestovať poživateľnú ryžu, ich hlavnú potravinu.