Celkom obyčajný deň – povídka do soutěže

                Je krásne letné slnečné ráno. Lesom sa pohybuje, pomaly a potichu, prikrčený muž. Snaží sa obchádzať drobné konáre popadané na zem. Každé zapraskanie by mohlo vyzradiť jeho prítomnosť. Žiaľ, nemalo komu. V týchto končinách lesa nebolo už niekoľko rokov živej duše. Pohyboval sa tak so zvyku. Celou cestou míňal miesta plné hríbov. Aj keď mal na ne veľkú chuť, nezobral ani jeden. Boli ešte stále rádioaktívne.  Ešte pár stoviek metrov a bude na kraji lesa. Za tých pár rokov si našiel dobré miesto na pozorovanie v kríkoch medzi dvoma napoly vysušenými borovicami.  Spravil tak aj teraz. Pomaly sa doplazil do kríku, vytiahol ďalekohľad a sledoval neďaleké polorozpadnuté mesto aj s blízkym okolím. Pomaly z ľava do prava, z prava do ľava. Miestami zastavil a sledoval pár miest, kde sa mu zazdal pohyb. Boli to však zväčša len roztrhané závesy povievajúce v porozbíjaných oknách. Mal už zabehnutý rituál. Niekoľko minút pozorovanie, potom oddych s desiatou a znovu niekoľko minút pozorovanie. Nezbadal však už nič podozrivé. Ani mu to nepripadalo divné, nakoľko za posledné roky to bolo stále to isté. Nikde ani živej duše. Dnes, tak ako zakaždým, keď ide na výpravu, si vybral svoj cieľ cesty. Letisko severozápadne od mesta.

                Dojedol, skryl ďalekohľad, pomaly sa odplazil z úkrytu a zbehol pár metrov do lesa. Ľahkým poklusom sa pohol na sever držiac sa jeho okraja. Keď bol dostatočne ďaleko od pozorovateľne, spomalil, prikrčil sa a využívajúc prírodných prekážok ako krytie, vyliezol na lúku. Po niekoľkých stoviek metrov sa dostal k železničnej trati, tiahnucej sa z východu na západ, poza jej násyp začal mesto obchádzať. Občas cestou zastavil a opatrne vyliezol na násyp a chvíľu pozoroval okolie. Keď si bol istý, že nič nehrozí, zliezol dole a pokračoval v ceste. V jednom mieste sa trať rozdeľovala a pokračovala na sever. Prebehol rýchlo cez výhybku na druhú stranu a pokračoval v pôvodnom smere na západ. Asi po dvoch kilometroch sa koľaje začali stáčať na juh. Posledný krát vyliezol na násyp a skontroloval, či je možné bezpečne pokračovať aj mimo násyp. Keď nič podozrivé nevidel, otočil sa smerom k svojmu dnešnému cieľu a hľadal bezpečnú cestu. Cez veľké pole bez krytia nechcel ísť. Po chvíľke si všimol asi pol kilometra južne od svojej pozície, že pri koľajniciach začína dlhý pás suchej trávy, tiahnuci sa šikmo cez pole smerom k rieke. Bol si istý, že je to koryto malého potoka. Vybral sa teda ďalej poza železničný násyp až k tomuto miestu. Keď dorazil na miesto, ostal prekvapený. Voda v koryte nebola. Potok bol vyschnutý. Zoskočil teda dole a poklusom sa pohol vyschnutým korytom smerom k rieke. Ako sa približoval k rieke, koryto potoka ostávalo čoraz vlhšie až sa nakoniec premenilo na bahno. Vyliezol  teda z koryta a krytý vysokou suchou trávou a niekoľkými malými vyvýšeninami pokračoval k rieke. Na brehu zastal a sadol si na kamene, aby si oddýchol. Neďaleký most bol zrútený. Vo vode stáli len dva veľké betónové piliere a pod nimi hrdzavela spleť poohýbanej oceľovej konštrukcie mosta. Nemal na výber, musí prejsť po vode. Nabral si ešte do fľaše s filtrom vodu a vkročil do vody. Nebolo jej veľa. V najhlbšom mieste mu siahala len po kolená. Bola však dosť široká a kamene na dne klzké. Pár krát sa pošmykol a nedobrovoľne sa okúpal. Na druhom brehu zhodil zo seba nohavice a blúzu, sadol na kamene a čakal až aspoň trochu obschnú. Keďže bolo jasno a slnko pálilo, tak veci boli za pol hodinu suché. Obliekol sa, na plecia zavesil batoh a pokračoval v ceste na sever proti prúdu rieky. Po necelom kilometri vyliezol na malú vyvýšeninu. Cieľ bol na dohľad.

Page 1 of 4 | Next page

PŘEČTĚTE SI TAKÉ:

KOPULA – povídka do soutěže POSLEDNÁ PEVNOSŤ – povídka do soutěže Si vis pacem, para bellum – povídka do soutěže Spomienky na budúcnosť – povídka do soutěže Stalker – lovec pokladů – povídka do soutěže Nádr – povídka do soutěže Jedno ničím nezajímavé údolí – povídka do soutěže Den jako každý jiný – povídka do soutěže Monolog – povídka do soutěže O novém světě – povídka do soutěže Na výběr? – povídka do soutěže Nejlepší možná doba – povídka do soutěže